L'istòri vertadièro de moun pichot cat
L'istòri vertadiero de moun pichot cat
Un jour qu'ère dins moun jardin veguère arriva un pichot catoun qu'avié l'èr d'èstre perdu e subre tout qu'avié lou ruscle. E ièu qu'ère souleto à l'oustau me diguère :
« -Aquello bello pichoto mimino, emé si long pèu blanc e gris, sa testo fino e poulido, voudriéu ben l'aprivada. Coume aco me farai uno coumpagno. »
Alor, siéu ana cerca de manjanço pèr lou catoun. Mai ère un cat-fèr, coumpletamen assóuvagi. Touti li jour ié dounavo à manja. Pèr fin, la mimino s'es leissa catouneja.
L'estiéu à passa, pièi l'autouno, e la mimino ero toujour aqui, rintravo dins l'oustau, dourmié sus moun lié e se caufavo davans la chaminèio.
Mai quouro lou mes de febrié es arriva, Mineto s'es escampado. L'ai apela de touto mi forço. Rèn de rèn, Mineto avié despareigu.
Un jour devers la fin dou mes, vese la mimino reveni, touto salo, touto meigrinello. Ah, qu'èro coutento de la vèire ! Sièu vite ana ié cerca quaucarèn pèr manja, e en la regardan me diguère « -Ma mimino a un coui bèn gros, e si me sariéu engarça ? Belèu qu'es pas uno femello, me faudrié manda un cop d'iue souto la co pèr èstre bèn séguro. A li pèu talamen espeloufi que ié vese rèn, ai jamai regarda..... pensavo talamen qu'èro uno mimino, dèurié ana vèire pamens !»
Alors quouro la mimino manjavo soulevave delicatamen sa co e souto uno matto de pèu vesiéu qu'ere un mascle !... - « E bèn en vaqui uno de surpriso.... te vai chanja toun noum, a l'aveni te diran Minet . »
E dóu tèms que vous escri aquello pichoto istòri, Minet es bèn aloungua sus lou burèu, leisso justo uno pichoto plaço pèr iéu e fai roun roun.